Cesta za starým a predsa nepoznaným
(Spoznávajme sa v EÚ navzájom)

Mám vždy príjemný pocit, ked sa v cudzine vrátim na pekné miesto, kde som už bol a kde sa mi pácilo. Vždy porovnávam, co sa zmenilo a ci je to miesto krajšie. Tentoraz som bol v Briget´s Garden, nedaleko mesta Galway v Írsku, na zaciatku tejto jari.
Bol to úplne iný pohlad, ako pred 3 rokmi, ked bolo leto a všetko bolo v kvete, všade dookola rôzne farby kvetín, bol cítit život a teplo. Teplo, ktoré, možno sa mi to iba zdá, v tejto krajine chýba. Tá žltá okrúhla vec na oblohe, ktorú tu sotva poznajú. Chýba, no možno iba mne.


Všetky štyri rocné obdobia za jeden den! Coby za jeden den. Za pár hodín! Mrazivú noc vystrieda sychravé ráno, doobeda príde jemnucký dážd vo forme hustej rosy, a ked sa mraky na chvílu rozostúpia a to žlté cudo na chvílocku nazrie na írsku zem, rýchlo zase zájde za vždy plné mraky pripravené spustit dážd, radšej na nás spustí krúpy, akoby sa malo na nás pozerat.


Príroda je všade na svete pekná. I v Írsku je iná, ako u nás. Dreviny nie sú také mohutné ako u nás a nie sú tak rozmanité, ale našli sme i mohutné javory. Vo väcšinou kamenistej pôde s tenkou vrstvou pôdy ani niet divu, že všetko je podstatne nižšie. Stromy sú vystavené neustálemu vetru, takže niektoré sú až ohnuté vo smere vetra a ak sú ciastocne zakryté napríklad nejakým návrším, akoby boli pristrihnuté nožnicami len do výšky návršia a navyše ohnuté vo smere vetra.


Pocas prestávky v práci som si zašiel k malému domceku, ktorý bol postavený v "starom írskom" štýle len asi 500 metrov od "našej" záhrady. Domcek stál hned pri ceste, natretý vápnom, iste len nedávno a so strechou z trstia. Velmi podobný našim hlineným domom so slamenou strechou, ktoré si mnohí z nás ešte pamätajú. Za domom bola navršená rašelina, ktorá slúži ako palivo pre chladné noci. Nájdete ju kdekolvek pri ceste pripravenú na odvoz.


Ked sme zbadali pri ceste nedaleké rašelinisko, išli sme sa pozriet. Zem cierna ako uhol, hovorí sa. Lenže, toto bola naozaj rašelina. Kopala sa do hlbky troch metrov a ešte stále bola rašelina! Niet divu, že okrem trávy tam nic iné nerastie. Len tráva, ovce a kravy. A ešte ohranicené pasienky. Navršené kamením alebo moderné, s pletivom a s elektrickou ochranou.

Našou úlohou však nebolo iba vnímat krásy Írska, ale i postavit "crannoch". Toto staré obydlie starých obyvatelov ostrova, ktoré je známe i vo Velkej Británii. Vždy sa staval na vode a bol len úzkym dreveným mostom spojený so zemou alebo bol vodou aspon obklopený. Nechýbala ani kolová hradba okolo týchto drevených "budov". Samozrejme, že sme navštívili i múzeum, kde takéto crannochy boli už postavené, ale väcšina z nás ich už videla. "Zemné" crannochy boli spolu s dalšími budovami ohradené kolovými hradbami a prístup do neho bol iba cez bažinu alebo úzku prístupovú cestu. Jednoduchost takéhoto obydlia bola až zarážajúca.
Kruhový priemer stavby bol vystavaný z dreva alebo z kamenia. Ak bol z dreva, boli to koly zabité do zeme a vypletené tenkými drevinami, zväcša lieskou. Potom pletivo bolo ohádzané hlinou. Na tieto koly alebo kamenný základ bola postavená drevená lúcová konštrukcia, hore v jednom bode spojená. Jednotlivé trámy boli prepojené doštickami a do týchto bolo zapchaté trstie, ktoré sa potom rezalo do jednoliatej strešnej krytiny. I trstie je menšie ako na Slovensku. Je to však vhodnejšia krytina, pretože slama je príliš jemná a slovenské trstie príliš hrubé.


V múzeu sme našli viac stavieb, no mna najviac zaujala jama asi 70 x 150 cm, s hlbkou asi 60 - 70 cm, v ktorej sa varilo mäso! Ohnom sa ohriali kamene, ktoré sa vhadzovali do jamy, aby voda zovrela a mäso sa uvarilo. Takýto spôsob sa používal až do 17. storocia!


Videl som ako sa vysporiadali s mäkkou premocenou zemou, aby slúžila ako cesta! Jednoducho sa podávali na zem menšie stromy a tie boli i smerníkmi cesty i spevnovali "vozovku".

Postavit crannoch, pre cudzincov nie je jednoduché, ale mali sme majstra Steva, ktorý nás viedol. Ked sme prišli do Brigit´s Garden prvýkrát, už tam boli krátke kmene duba na koly do zeme, jasen na strešné trámy a množstvo liesky. Zaciatok bol síce rozpacitý, ale rýchlo si každý našiel to, co ho najviac zaujalo. Ja som zacal obojrucným nožom orezávat duby, ktoré sa okamžite po vytýcení 5-metrového kruhu zacali zatlkat do zeme. Po dube prišiel na rad jasen. Krásne biele drevo kládlo ovela menší odpor ako dub. Medzitým sa zacali štiepat i hrubšie liesky na velmi jednoduchom zariadení. Nie je to také jednoduché, ako sa to na prvý pohlad zdá. Všetko treba vediet! No i toto som zvládol. Dubové koly mizli v zemi, ale nastal problém, pretože na jednom mieste sme narazili na kamen. Mlátili sme do neho všetci, ale, kotuha, nie a nie odbit poriadny kusisko, aby nám nezavadzal. Steve sa rozhodol použit starú metódu a na nom rozložit ohen a potom schladit studenou vodou tak, aby praskol. Teória pekná, ale nepomohla. Ohen sme kládli asi pol dna, ale hnusný balvan nepraskol. Sklamaný Steve neváhal. Sadol do auta a požical si elektrickú zbíjacku. Konecne sme využili i diesel- agregát a kamen sme okresali. Aspon tak, aby nezavadzal. Kým sme cakali, snažili sme sa urcit železnou tycou jeho velkost. Nemali sme žiadnu šancu! Plocha asi dva metre štvorcové a ked k tomu pripocítame hlbku - bez šance. Škoda bolo námahy! Ale, to je skúsenost!


Po zabití kolov sme zacali zaplietat lieskové prútie. "Ohrada" sa stala taká pevná, že jeden clovek ju nemá šancu zbúrat, aj keby to chcel urobit.


Postavit stanovú strechu? Nic jednoduchšie. Zbit tri trámy dokopy a postavit ich na koly. A pridávat dalšie trámy. Každý trám treba zaseknút na kôl a upevnit na vrchu. Jednoduché. Ale i to treba vediet. Einar z Islandu, Thomas z Cypru a Timothy z Anglicka boli najzrucnejší (okrem Steva), no nikto nezahálal. Každý si našiel prácu. I my zo Slovenska. I Nemci tam boli. Bolo radost sledovat ako to rastie. Bola zima? Práca zohreje (okrem kávy a caju). Bolo teplo? Daj si zo seba cosi dole! Práca zohreje!


Škoda, že sme crannoch neprikryli trstím, bola by to opät príležitost nieco sa naucit. Urobia to iní, ale až v júni, ked sa trstie zožne. My sme urobili aspon lavicky vo vnútri.


Ked bola prestávka, každý sa pobral obcerstvit sa, ale i obzriet si jednu z najkrajších záhrad. Škoda, že bola jar a nic nepripomínalo krásu spred troch rokov.


Brigit´s Garden, teda Brigitina záhrada, pozostáva z niekolkých castí - Záhrada štyroch rocných období, ktorá je akýmsi zrkadlovým obrazom života.


Zimná záhrada. Ohranicuje ju násyp, vo forme ležiacej ženy, ktorej nad hlavou stojí crannoch, ale už moderný, s oknom a vybieleným vnútrom, ktorý slúži ako vzdelávacie centrum. Ležiaca žena je aj symbolom nicnerobenia, kedy aj príroda spí, kedy sa semená pripravujú vzklícit plnou silou neskrotnej prírody. Má zahalené lono vo forme jazierka, na brehu ktorého je na kolenách sklonená žena vystavaná z bronzových odliatkov brezového lístia. Jazierko je vložené do prostriedku brezových stromov a predstavuje drsnú jednoduchost tohto rocného obdobia.


Jarná záhrada, postavená ku vdake Dna svätej Brigity, ktorá sa slávi 1. februára, prichádza s narodením sa jahniat - prvými kvapkami od sv. Brigity - poslami zrodu nového života. Chodnícek vedie cez záhony jarných kvetov a lúku, ktorá predstavuje hojnost sena až na lúku pre deti. Lúka je obkolesená ovocnými stromami, ktorá predstavuje ovocnú záhradu. Trochu dalej je špirála, ktorá predstavuje Brigitu ako patrónku básnika (ktorý opísal krásu prírody), matky (symbol zrodu nového života) a kováca (schopného vytvorit neskutocný výsledok z jednoduchého).


Ak sme pri zimnej záhrade, museli rozmýšlat, co predstavuje, pri druhej precítat, co predstavuje, pri tretej je to explózia života rôznych rastlín, ale i krásneho súladu ludského umu a krásy prírody. Festival Bealtaine, ci po anglicky May Day, ci oslava príchodu leta, príchodu tepla, ktoré prebudí k životu všetko živé. V pozadí vidno trávnaté návršie (druhá strana ležiacej ženy), ktorú zakrývajú divo rastúce rastliny. Krása plochých kamenov nepredstavuje žiadne "circle stones" ako je Stonehenge, ale predstavuje typické stycné miesto rašelinísk a kamenolomov v tejto oblasti. Krásu dávneho veku predstavuje úplne cierne drevo (v tejto záhrade zväcša dubové alebo tisové), ktoré prebývalo i 5 tisíc rokov v rašelinových mociaroch a vytvárajú vždy cast súsoší v tejto záhrade. I trón je postavený z takéhoto rašelinového dubového a tisového dreva. Clovek si nan môže sadnút a snívat ako král alebo královná svoj vlastný sen. Na chvílu privriet oci, opriet sa o trón, zvierat v ruke zlaté jablcko (alebo obal z fotoaparátu, ako som to urobil ja) a ked na chvílu otvoríte oci, uvidíte kamenné stlporadie (stojaté kamene) a medzi nimi krásne velké ploché kamene, akoby podlaha. Povedla stoja vaši verní (malé brezy a borovice). Váš trón sa vyníma na vyvýšenom kamennom podstavci a za vami je krásne kamenné zátišie vo tvare baraních rohov a pred vami ohnisko, s vecne horiacim ohnom.


Sedel som i na krajšom mieste. Pred tromi rokmi. Ked som tam bol v lete. A všetko bolo ako vo sne.
Jesenná záhrada je miestom hojnosti a osláv. Na jar pôsobí trochu "od veci", avšak v lete a na jesen, sýtozelená tráva, množstvo velkých stromov v úzadí zaplna i toto miesto a prináša ludom pokoj z dostatocného množstva všetkého, co je vôkol nás. Kamenné záhony vo tvare špirál a množstvo rastlín, kvetov a plodov vyplnajú priestor hojnostou. Úžasne pôsobia polgule, akoby ledabolo pohodené v jesennej záhrade, sú plné rôznofarebného tymiánu a vytvárajú obrazce, ktoré na prvý pohlad zaujmú návštevníkov. I obrovské farebné cibule pritahujú zaslúženú pozornost. Masívny obrovský dubový stôl pozýva k hodovaniu a stojaté kamene pozývajú na plochu do tanca, na oslavy úspešného a bohatého roku.


Ku celej záhrade patrí i jazierko, ktoré si pracovníci záhrady sami vybudovali, kde si ludia môžu odpocinút. Patria tu aj slnecné hodiny, ktoré ukazujú nielen hodiny, ale i mesiace v roku. Jednoduché, ale krásne. Plné ponaucenia v jednoduchosti.
Je tažké popísat tú krásu celej záhrady, je tažko popísat tú prácu, ktorá stojí za tým všetkým. Je tažké popísat problémy, s ktorými sa stretáva vedenie i pracovníci Brigit´s Garden. Bolo by vela o com písat.
Rád by som nieco podobné mal i na Slovensku. Existuje nieco podobné i u nás? Možno.
Možno však cestujem po zahranicí a svoje vlastné nepoznám...

Touto cestou by som sa rád podakoval spolocnosti Krajina zo Stropkova, ktorá je zástupcom Slovenska v tomto programe a ktorá nám, Michalovi zo Svidníka a Mirovi zo Stropkova, umožnila zúcastnit sa zaujímavého pracovného stretnutia z programu EÚ Celoživotného vzdelávania Unlocking Hidden Heritage (Neuzamknuté skryté dedicstvo).